Your research : 10 Results for ահ

Entries' title containing ահ : 1968 Results

Սրտահանութիւն (ութեան)

s.

bantering, jeering, mocking.


Սքանչելահրաշ

adj.

prodigious, stupendous, wonderful, marvelous, divine.


Վահ

int.

ah! o! alas!.


Վահան (աց)

s. mech.

shield, pavice, buckler;
cf. Կումբ;
բառնալիք —ի, handle of a shield;
հաւատոյ, օրինաց —, shield, defender of the faith, or the law;
lid, cover.

• , ի-ա հլ. «ասպար» ՍԳր. որից վահանատր ՍԳր. Ագաթ. վահանափակ Բուզ. վահանակ «փոքր վահան» Ագաթ. Եփր. ծն. քս. 30, «կոճակ, ճարմանդ» (թրգմ. կամ նմանութեամբ) ՍԳր. վահանակիր Ա. մն. ժբ. 24. Ա. թգ. ժէ. 42 ևն. նոր բառեր են վա-ճանաձուկ, վահանաձև ևն.

• = Իրանեան փոխառութիւն պէտք է լինի. հմմտ. զնդ. ❇ կvərəϑra-«վահան», օսս. vart' «վահան», սանս. [other alphabet] vartra-«թումբ, պատնէշ», որոնք ծագում են զնդ. ❇ var «ծածկել», սանս. [other alphabet] var «ծածկել, բռնել, կասեցնել, պաշտպանել, արգիլել» բայիս (Bartholomae, Altr. Wört. 1421)։ Զնդ. բառը պիտի ունենար համապատասխան հպրս. *vrϑra-, հպհլ. *varhra-ձևերը, որոնց հետ հյ. բառը համաձայնեցնելու հա-մար պէտք է ենթադրել, -an մասնիկով՝ հպհլ. *varhran, որից հյ. *վարհան և ր-ի սովորական անկումով՝ վահան։ Ձևի կող-մից հմմտ. զնդ. Vərəϑraγna->հյ. Վահագն։ Վեդ. vrtra-և զնդ. vərəϑraγna բառերի վրայ մի առանձին մենագրութիւն հրատա-րակեցին Benveniste և Renou, Paris 1934 ուր. հյ. վահան բառն էլ մեկնուած է այն-պէս՝ ինչպէս մենք, այս մեկնութիւնը ընդու-նոմմ է նաև Meillet BSI հտ. 35. л 105. էջ 31։ -

• ՆՀԲ. լծ. հովանի։ Lag. Btrg. bktr. Lex. 74 դնում է զնդ. vərəϑra>հι *վահ, որից բայական ձևով *վահել և սրանից էլ դերբ. վահան։ Նոյնը ունի Müller SWAW 66, 277։ Գարագաշեան, Քնն. Պտմ. Ա. 269 Վահ «Աստուած» բա-ռից, որ տե՛ս Վեհ բառի տակ. (հին ժամանակ վահանի վրայ աստուած էին նկարում)։ Հիւբշ. 242 ո՛չ իբր փոխա-ռեալ և ո՛չ իբր բնիկ կարող է, ասում է, ապահովութեամբ կապուիլ վերի ձևերի հետ։ Հիւնք. պրս. fahana «սողնակ, նիգ»։

• ՓՈԽ.-Վրաց. ვაჭანაკრა-. վահանակրայ «վահանակրեայ» ըստ Մառ, Teкст. и Paз. Tī, физiологъ 1904, էջ xxx7I փոխառեալ է հայերէնից՝ Բարոյախօսի թարգմանութեան ժամանակ։


Վահանադրօշ

adj.

carrying a buckler.


Վահանակ (աց)

s.

small shield, target;
shield-shaped clasp;
tinsel, spangle;
— երեսաց, visor.


Վահանակիր

s.

esquire;
cf. Վահանաւոր.


Վահանակից

s.

fellow-soldier.


Վահանակռճիկ

s. anat.

s. anat. thyroid cartilage.


Վահանակցութիւն (ութեան)

s.

battle array.


Վահանաձուկն (ձկան)

s.

turbot, dab, brill.


Վահանամարտութիւն (ութեան)

s.

fight between shield-bearers.


Վահանավառ

adj.

armed with a shield.


Վահանաւոր

adj. s.

furnished with a shield;
shield-bearer.


Վահանաւորիմ (եցայ)

vn.

to be armed or furnished with a buckler.


Վահանափակ (աց)

adj. s.

protected by a buckler;
trench fortified with shields;
— առնել, to cover, protect or defend with a buckler.


Վահանընկէց լինիմ

sv.

to throw away the shield, to throw down one's arms.


Վաղահաս

adj.

arriving early, quick, prompt;
early, precocious, premature, untimely.


Վաղահասիկ

adj.

arriving early.


Վաղահասութիւն (ութեան)

s.

prematureness, precocity.


Վաղահասուկ

adj. fig.

early, precocious;
blooming early;
inconstant, fickleminded, unsteady, versatile.


Վաղահոգակ

adj.

provident.


Վաղահուպ մահ

sn.

premature death.


Վաղամահ

cf. Վաղամահուկ.


Վաղամահուկ

adj.

dying prematurely, young;
— լինել, to die prematurely, young, before the time, in the bloom of one's youth, in the prime of life.


Նոճիաճահ

adj.

ornamented with cypress.


Նոյնահրաշ

adj.

equally wonderful.


Նորահաս (ից)

adj.

arrived lately;
precocious, early, premature;
unexpected, sudden;
young, fresh.


Նորահասակ

adj.

young, tender.


Նորահարսն (սին, սանց)

s.

new-married, bride.


Նորահաւատ (ից)

adj. s.

newly converted;
neophyte, proselyte.


Նորահնար

adj.

newly invented, modern, fashionable.


Նորահրաշ (ի, ից)

adj.

cf. Նորանշան.


Նուագահանդէս

s.

concert;
դահլիճ —դիսի, concert-room.


Նրբահայեաց

adj.

subtle, keen, piercing, ingenious.


Նօսրահեր

adj.

weak-haired or thin-haired.


Նօսրահող

adj.

having but a thin stratum of earth.


Շաբաթապահ

adj. s.

keeping the sabbath;
sabbatarian;
priest whose week it is to officiate;
—ք, weekly fast or abstinence.


Շահ (ից, ուց)

s.

profit, interest, fruit, gain, lucre;
advantage, good, benefit, utility, emolument;
interest, usury;
— օգտի or օգտութեան, utility;
սէր —ու, love of lucre;
ի — օգտի իւրեանց, for their advantage;
for the benefit of them;
ոչ առ ի — ինչ օգտի բարբառիմ, be sure I speak disinterestedly;
ի —ս հարկանիլ, —ու զհետ լինել, կրթիլ, մտանել, to become avaricious, to be greedy of gain;
— բերել, to be profitable, to profit, to produce gains;
բառնալ զ— ուրուք, to clip a person's profits or gains;
ի — ածել, to invest, to put out at interest, cf. Շահեցուցանեմ;
some dance;
—ս առնել, to dance;
shah;
— պարսից, Shah or king of Persia.

• «խաղ, պար». մէկ անգամ ունի Մծբ. 241. «Խաղացին վերտեցին և շահս արարին առաջի որթագլխոյն»։ Զգօնի վկայութեպն մէջ ասորի բնագրում (հրտր. Graffin, էջ 747) գտնում ենք ըստ համեմատութեան Վևեննա յի միաբան Պ. էսապալեանի (անձնական) «տօն կատարեցին»=շահս արարին։

• ՆՀԲ «որպէս թրք. շախ՝ շահ գալգմագ կամ պրս. շախս, որ է շարժլել» (այս-պիսի բառ չունի ԳԴ։


Շահաբեր

adj.

profitable, lucrative, advantageous, gainful, fruitful, proficuous;
նաւ —, merchant-ship.


Շահադէտ

s.

speculator.


Շահադիտեմ (եցի)

vn.

to speculate.


Շահադիտութիւն (ութեան)

s.

speculation.


Շահազաւակ

s.

fruit, profit, interest.


Շահաժողով

adj. s.

greedy of gain, grasping;
usurer.


Շահախնդիր

cf. Շահասէր.


Շահական

cf. Շահականացու.


Շահականացու

adj.

lucrative, useful.


Շահակից

s.

partner.


Շահապ

cf. Շահապետ.

• = Սասանեան պհլ. *šahrap ձևից, որի հինն էր արշակունեան պհլ. *šatiap. այս բառը գալիս է հպրս. *xšaϑrapā «գաւառա-պետ» բառից, որ կազմուած է հպրս. xšaϑ. ra=զնդ. xšaϑra «թագաւորութիւն, երկիր, գաւառ» և զնդ. հպրս. pā «պահել, պահպա-նեւ» բառերից. հմմտ. սանս. kšatrapa-ձևըր Հպրս. *xšaϑrapā-ձևի մօտ կային նաև xšaϑ. rapāvā (որ աւանդուած է բևեռագիր արձա-նագրութեանց մէջ) և ենթադրեալ *xšaϑrapa-na-. առաջինից է տառադարձուած յն. ἐkατ-ὄάπης (KZ 33, 215), երրորդից են եբր. [hebrew word] axasdarpənīm Եզր. ը. 36, Եսթ. գ. 12, ը. 9, թ. 3 և արամ. [other alphabet] axašdarpənīn, axašdarpənayyā Դան. գ. 2, 3, 27, զ. 2-8։ Պհլ. ձևից է տառադարձուած յն. οατράπης, σατράπαι, որի միջոցով են հյ սատրապ, լտ. satrapes և ասոր. [syriac word] [other alphabet] satrāpā։-Հիւբշ. 208, 513։

• Աւետիքեան, Մեկն. թղթ. Պօղոսի 18Ո6. հտ. Ա. էջ 554 համարում է պրս.։ ՆՀԲ արաբ. [arabic word] sāhib «տէր» բառի հետ։ Ուռիղ մեկնեց նախ Lag. Urgesch 1118, Ges. Abhnd. 68։ Նոյն, Arm. Stud. § 1667 «քաղաքապետ» նշանա-կութիւնը պրս. šahr. «քաղաք» բառից կարծելով՝ ենթադրում է թէ նախապէս երկու տարբեր բառեր լահապ ձևի մէջ միացած են։ Այս բանը չի ընդունում Հիւբշ. 208։ Բազմ. 1895, 148 դնում է շահապետ բառից կրճատուած։


Definitions containing the research ահ : 1297 Results