Your research : 474 Results for գ

Entries' title containing գ : 5501 Results

Սգազգեստ

adj.

wearing or clad in mourning;
— լինել, to wear or to put on mourning.


Սգաթափեմ

vn.

to leave off mourning, to go out of mourning.


Սգալի

adj.

mournful, lugubrious, sorrowful, sad, fatal, gloomy.


Սգակից լինիմ

sv.

cf. Սգակցիմ.


Սգակցիմ

vn.

to go into mourning, to complain, deplore or condole with or together, to commiserate.


Սգամ, ացայ, ացի

vn.

to be in, or to wear mourning, to mourn;
to afflict oneself, to be sorrowful, to regret, to be moved, to bewail, to lament, to deplore.


Սգայական

cf. Զգայական.


Սգապատ

adj.

covered with black or mourning.


Սգասէր

adj.

fond of mourning.


Սգասիրութիւն, ութեան

s.

immoderate love of mourning.


Սգատեսակ

cf. Սգալի.


Սգատեսիկ

cf. Սգալի.


Սգացուցանեմ, ուցի

va.

to grieve, to sadden, to afflict.


Սգաւոր

adj.

in mourning;
mournful;
սուգ առնուլ —օք, to wear mourning.


Սգաւորիմ, եցայ

vn.

to mourn.


Սգաւորութիւն, ութեան

s.

cf. Սուգ.


Սգումն, ման

s.

mourning;
grief, pain.


Սեկագործ, աց

s.

cordwainer, morocco-dresser.


Սեկագործեմ

va.

to dress like morocco, to morocco.


Սեկագործութիւն, ութեան

s.

morocco-dressing, morocco-trade.


Սեղանանենգ

s. fig.

traitor, domestic traitor, betrayer;
one guilty of sacrilege, profaner.


Սեմագիր, գրաց

cf. Սեմիար.


Սեմագրութիւն, ութեան

s.

tachygraphy.


Սենգելոս

s.

chancellor.

• , որ և սինգելոս, սիւնկեղոս «եպիսկոպոսի մօտ դպրապետ կամ սար-կաւագապետ» Ուռհ. 106։

• = Յն. συγϰελλος «եպիսկոպոսական կամ աբբայական ձեռնասուն, կրօնական տե-սուչ» (Sophocles 1020), որից նաև լտ. sуn-cellus. ըստ այսմ հայերէնի մէջ ուղիղ ձևն է սինգելոս (ν տառի յետին ի աոտասանաւ-թեամբ), ինչպէս ունի Ուռհայեցին. տառերի շփոթութեամբ ձևացած է սենգելոս (ե փխ. ի), իսկ սիւնկեղոս հին գիտական տառա-դարձութիւնն է, որ չկայ տպագրեալում։ Յոյն բառը ծագում է σνν-մասնիկով ϰἐλλα «խուց» բառից և նշանակում է բուն «խցակից»։-Հիւբշ. էջ 378։


Սեռազգային

adj.

co-national, consanguineous.


Պոտագրոս

adj.

gouty.

• տե՛ս Պատագրոս-


Պռոյգ, ուգի, գաց

s.

paraphernalia, portion, dowry, dower.

• , ի-ա հլ. «օժիտ (աղջկայ կողմից տրուածը փեսին)» Ասոր. դատ. 9. Մխ. դտ. 289, 291. Լմբ. օր. 19. Մաշտ. ջահկ. Ուռհ. 122. գրուած է նաև պռոյք Անսիզք 19, պռեւք Ժմ. յն. որից պռուգել «օժիտով ճոխացնել» Մարթին. Մին. համդ. 133. պռուգած Ասոր. դտ. 54. Մխ. դտ. անպռոյգ Ասոր. դատ. 9. Լմբ. օր. 19. Մխ. դտ.»

• = Յն, προίς, «ροίς, սեռ. προιϰός. նյն, προυϰίν προτϰα «հարսի բերած օժիտը», որից προίζαα-ϑαι «պռուգել, օժիտ տալ». ծագում է πρό «առ, ի» և ἴϰω «գալ» բառերից։-Հիւբշ. 374։

ԳՒՌ.-Հճ. արիգ «օժիտ» (ըստ Թէրզեան, Ամէն. տարեց. 1924, 198), Մրշ. պռաք «հարսի օժիտ» (Գաբիկեան, Ամէն. տարեց. 1922, 325)։


Պռուգած

adj.

portioned, endowed.


Պռուգեմ, եցի

va.

to portion, to give a portion, to endow.


Պսակազգեաց

adj.

bearing a crown, crowned.


Պսակազգեցութիւն, ութեան

s.

crowning with flowers.


Պտսգեմ, եցի

vn.

cf. Պտսկեմ.


Պրակագեղ

adj.

wooded, planted with trees, bushy, leafy.


Պրօնագործ

s.

weaver of goat's hair.


Ջահազգեաց, եցից

adj.

bearing or carrying light, luminous, splendid.


Ջահազգեստ, ից

cf. Ջահազգեաց.


Ջանգ

adj.

unhealthy;
stupid, imbecile, idiot.


Ջանգհեծ

adj. ast.

adj. ast. waning.


Ջատագով, աց

s.

apologist, advocate, defender, protector, patron;
— լինել՝ կալ՝ մտանել cf. Ջատագովեմ.

• (ի, ի-ա հլ. ըստ ՆՀԲ. բայց կայ միայն յետնաբար ի հլ.) «դատական պաշտպան, բարեխօս» Եզն. Բուզ. Սեբեր. Եփր. պհ. «դատախազ, ամբաստան» Պղատ. սոկր. (ստէպ). որից ջատագովութիւն Սեբեր. ջատագովել Նիւս. կազմ. Իսիւք. Ճառընտ. ջատագովական (նոր բառ)

• -Պհլ. ǰātagōw (գրուած է ǰatakgōb) «միջնորդ, բարեխօս», jatagowīh (գրուած է ǰatakgōbīh) «միջնորդութիւն, բարեխօսու-թիւն», պազ. jādago (գրուած է jadango) «միջնորդ, բարեխօս, պաշտպան, փաստա-բան», ǰādagōī «պաշտպանութիւն», իբր հպրս. *yatagauba-«ի կողմն խօտող», gaub «ասել, խօսիլ»>պհլ. պրս. guftan «ասել» արմատից։-Հիւբշ. էջ 232։

• ՀՀԲ շատ գովող։ ՆՀԲ ի գով և շատ կամ դատ, զատ, ջահտ «ջանօ» ևն։ ლԲ դնում է ջատ «կից»+գով, իբր «կից գո-վեստի» (տե՛ս և յաջորդը)։ Ուղիղ մեկ-նեց նախ Հիւբշ. ZDMG 46, 324, թրգմ. ՀԱ 1892, 353։ Հիմնք. դատագով ձևից։


Ջատագովելի, լւոյ, լեաց

adj.

excusable, justifiable, warrantable.


Ջատագովեմ, եցի

va.

to defend, to sustain, to plead, to excuse, to justify;
— զանձն, to defend, justify or excuse oneself.


Ջատագովութիւն, ութեան

s.

apology, defence, protection, justification, excuse, pleading.


Ջերմագոլ

s.

heat, warmth, caloric.


Ջերմագոյն

adj. adv.

very hot;
impassioned, ardent, fervent;
warmly, eagerly, fervently, passionately.


Ջերմագութ

cf. Գորովագութ.


Ջերմաչաթագիր

s.

thermometrographer.


Ջերմարգել

s.

screen.


Ջիրգ

adj.

continuous, assiduous, accurate, diligent, careful.


Ջլաձիգ

adj.

convulsive;
— լինել, to have the nerves strung, to have fits.


Ջլաձգտումն, ման

s.

fit, convulsion.


Definitions containing the research գ : 2746 Results