Your research : 30 Results for շ

Entries' title containing շ : 3698 Results

Շառագունեմ (եցի)

vn.

cf. Շառագունիմ.


Շառագունիմ (եցայ)

vn.

to blush, to redden with shame, to be ashamed, confounded;
—նեցան երեսք նորա ի ցասմանէ, his face flushed with anger.


Շառագունութիւն (ութեան)

s. fig.

red, redness;
flush, blush, shame, bashfulness.


Շառայլ

cf. Նշոյլ.

• «ճառագայթ, շող, շառաւիղ լու-սոյ». մէկ անգամ ունի Եփր. ծն. էջ 5. «Զի լոյսն շառայլք ինչ էին իբր ի հաստատութե-նէ ընչէ»։


Շառաշիղ (շղաց)

s.

mass of rock salt;
— սառի, block of ice;
iceberg.

• «աղի մեծ կտոր», մեկ անգամ ունի Ագաթ. (որից առնում են և ուրիշները. այլ ձեռ. շառաշեղ)։


Շառաչ

cf. Շաչիւն;
ի շաչելոյ կառաց նորա, եւ ի շառաչելոյ անուոցն նորա, at the rushing of his chariots, and at the rumbling of his chariot-wheels.


Շառաչեմ (եցի)

vn.

cf. Շաչեմ.


Շառաչիւն

cf. Շաչիւն;
cf. Թնդիւն.


Շառաչուկ

s.

cf. Շաչիւն;
cf. Թնդիւն;
tinsel.


Շառաչումն (ման)

s.

cf. Շաչիւն;
cf. Թնդիւն.


Շառաւեղ

cf. Շառաւիղ.


Շառաւիղ (աց)

s. fig. geom.

shoot, sprout, twig, sucker, sprig;
offspring, scion, sons, descendants, posterity;
beam of light, gleam, ray;
branch, part, member of body;
cf. Ճառագայթ;
— արմատոյ, root-tips;
— անուոյ, spoke of wheel;
— օրհնութեան, blessed offspring;
— դառնութեան, accursed progeny.

• , ի-ա հլ. (որ և շառաւեղ) «ըն-ձիւղ, բողբոջ, ծիլ. 2. զաւակ, սերունդ» ՍԳր. «մարմնի մասեր» Վանակ. յոբ. Նիւս կազմ. «շող, ճառագայթ, կայծ» Եփր. ծն. քս. 26. Նար. Պիտառ. Ոսկ. յհ. ա. 17. որից շառա-ւիղարմատ Կիւրղ. խչ. շառաւիղել Նար. շա-ռաւիղուղէլ Ճառընտ. բազմաշառաւիղ Վրդն. յանթ. շառաւեղինաշնորհ Նար. տաղ. այս բո-ւորի մէջ էլ սղման օրէնքը չէ գործառռուած. նոյնպէս և հոլովուած ժամանակ, ինչպէս շառաւիղաց, շառաւիղօք Վեցօր. 97 ևն։

• ՆՀԲ լծ. լտ. surculus «ընձիւղ» և վրաց. շառավա՛նդի։ Հիւնք. շաւիղ բա-ռից։-Վրաց. ունինք შარავანდი იարա-վանդի, მარავანდედი շարավանդեդի «ար-քայական պսակ, թագաւորութիւն» Օր. իը, 25, შარავანდედი շարավանդեդի «ճառագայթ», გამარავანდება գալարա-վանդեբա «պայծառ փայլուն լոյս արձա-կել», որոնք կարող են մեր շառաւիղ «ճառագայթ» բառի հետ համեմատուիլ, եթէ ա՛յս է մեր բառի հիմնական իմաս-տը և ո՛չ թէ «բողբոջ, ծիլ». այս պա-րագային հայերէնում կլինի -իղ մաս-նիկ, ինչպէս և վրացերէնում -անդի. եր-կուսի էլ արմատն է *շառաւ։

• ԳՒՌ.-Ակն. շառվէխ «ընձիւղ», Խրբ. շար-վէղ, շէռվէղ «արևի լոյսը, ցոլքը, լոյսի անդ-րադարձումը, օդի շարժումը տաքութիւնից». հմմտ. նաև Պռօշեան, Յեցեր, էջ 154. Բաս էն ինչ ճրագի շառաւիղ ա։


Շառաւիղարմատ

adj.

sprung from the root.


Շառաւիղեմ (եցի)

va.

to send forth shoots, to throw out suckers, to sprout, to shoot, to bud, to put forth buds, to germinate;
to generate, to procreate;
to emit rays, to beam.


Շառաւիղուղէշ

adj.

sending forth shoots.


Շառաւն (ւունք)

s.

camel.


Շառափ

s.

light, beam, shine.

• «յորդ անձրև, տեղատարափ». նո-րագիւտ բառ, որ երկու անգամ գտնում եմ 32-488 գործածուած միջնադարեան հայերէնում. Հանցկուն եմ ի քո սիրուդ՝ զինչ ամպերն կառնեն շառափ. Քուչ. 58. Կուտեցաւ առ իս շատ մեղք յայն նման որ երբ գայ շառափ. Տաղ. (հրտ. Չօպանեան, Հայ էջեր, էջ 89)։

• ԳՒՌ.-Ակն. շառափ «տեղատարափ անձ-րեւ»։

• «լոյս, ճառագայթ, փայլ», որից շառափնաթափ «լոյս թափող», շառափնայո-լով «շատ լուսաւոր», վկայութիւնը գտնում եմ այժմ Յովսիմ. 23 բ. «Ապա պատահի քեզ դաշտ մի սպիտակ իբրև զձիւն, և հոտ անուչ բուրէ ի նմանէ, անջրդի, շառափնայոլով». շառափումն «փայլիլը, ցոլալը». այս բոլորը գիտէ միայն ԱԲ (առանց վկայութեան)։

• Նախ Պատկ. Maтep. II. 12 և յետոյ անկախաբար Աճառ. SA 1, 303 փոխա-ռութիւն են դնում արաբ. [arabic word] šaraf «փառաւորութիւն, պերճութիւն, վեհու-թիւն, շուք» բառից. վկայութիւնները ձեռքի տակ չունենալով յայտնի չէ թէ իրօք շառափ «լո՞յս» թէ «պերճութիւն» պէտք է հասկանալ։ Բայց նախորդ շա-ռափ «տեղատարափ» բառի գիւտը կաս-կածելի է դարձնում երկու իմաստներն էլ. թերևս այս բառն էլ պէտք է միացնել նախորդին։


Շառափնաթափ

adj.

emitting rays.


Շառափնայոլով

adj.

radiant, refulgent.


Շառափնատ

adj.

quite ashamed or abashed.


Շառափումն (ման)

s.

shining.


Շառնաջ

s.

wild-pomegranate seed.


Շառտեմ (եցի)

va.

to scarify;
cf. Ցտեմ.


Շատ (ից)

adj. adv. v. imp.

much, several, considerable, abundant, plentiful, copious, in great quantity;
"much, too much, very, most;
enough, sufficiently, as much as necessary;
— անգամ, often, frequently, cf. Բազում անգամ;
— իսկ, sufficiently;
— կամ սակաւ, more or less;
ընդ — եւ ընդ սակաւ, in all about;
փոքր ի —է, somewhat, partly, a little;
more or less;
ոչ ընդ — եւ ընդ փոքր, in no wise, in no way;
" v. imp. "— է, enough, it is enough, sufficient, no more, cf. Բաւական է;
— է այդ, that is enough;
— է զի, it suffices that;
provided that;
— ասել, to be content;
— համարիլ, to content oneself with;
—ք յայնցանէ, most of them, the greatest part of them;
դեռ աւուր — կայ, much time still remains;
ո՞չ իցէ քեզ — զի..., does it seem to you a little thing that."

• «ուրախ» Կոստ. Երզն. 141. Զի է խնդման օր և շատի։


Շատաբանութիւն (ութեան)

s.

talkativeness, verbiage, verbosity, loquacity.


Շատախօս (աց)

adj. s.

talkative, verbose, loquacious, garrulous;
prating, chattering, tattling, prattling;
cf. Շատխօս.


Շատախօս լինիմ

sv.

cf. Շատխօսեմ.


Շատախօսութիւն (ութեան)

s.

multitude of words, loquacity, garrulousness;
chit-chat, babble, tattle, prattle.


Շատածախ

adj.

costly, dear, expensive.


Շատակեաց

adj.

long-lived, long-living.


Շատակեր (աց)

adj. s.

adj. s. eating a great deal, great eater, glutton, gormandizer, voracious, devouring, ravenous.


Շատահանճար

adj.

very talented, very intelligent;
judicious.


Շատահմտութիւն (ութեան)

s.

polymathy, great erudition, great experience.


Շատամարդութիւն (ութեան)

s.

cf. Բազմամարդութիւն.


Շատամարմին

adj.

corpulent, bulky.


Շատանամ (ացայ)

vn.

to content oneself, to be content, to take up;
to suffice, to be sufficient or enough;
to multiply, to increase;
սակաւուք, փոքու, to be satisfied or content with a little, with any thing.


Շատաշուրջ

cf. Շատաշրջող.


Շատաշրջիկ

cf. Շատաշրջող.


Շատաշրջող

adj. s.

roving, rambling, wandering;
vagabond, vagrant, roamer, stroller, idler, lounger, loiterer;
— լինել, to stroll, to roam, to rove, to ramble, to wander.


Շատաշրջութիւն (ութեան)

s.

stroll, lounge, wandering.


Շատաջուր

adj.

having a great deal of water, abounding with water;
aqueous.


Շատացուցանեմ (ուցի)

va.

to content, to satisfy;
to augment, to multiply.


Շատերդումն (ման)

adj. s.

swearing much;
great swearer, blasphemer.


Շատիմ (տեայ)

vn.

cf. Շատանամ.


Շատիմաստ

adj.

very wise or intelligent.


Շատիցս

adv.

often.


Շատխօս (աց)

s. adj.

great talker, babbler, tattler;
braggart;
cf. Շատախօս.


Շատխօսեմ (եցի)

vn.

to talk too much, to use vain repetitions, to gossip, to prate, to chatter;
to boast, to brag.


Շատխօսութիւն (ութեան)

s.

cf. Շատախօսութիւն.


Շատծլու

s. bot.

s. bot. thistle.


Definitions containing the research շ : 2425 Results