Your research : 1014 Results for ս

Entries' title containing ս : 8243 Results

Սնապարծութիւն (ութեան)

s.

vanity, vaunting, boasting, rodomontade, ostentation, conceit, ambition.


Սնավաստակ

adj.

working uselessly, loosing one's labour.


Սնավաստակութիւն (ութեան)

s.

labour in vain, labour lost.


Սնար (ի, ից)

cf. Սնարք.


Սնարք (րից)

s.

side of the head, head;
pillow, bolster;
ի —ս լերին, on the mountain-top;
ընդ —ս, ի —ից, at the side of;
ի —ս նորա, at his pillow;
ընդ —ս գահոյիցն, at the bed's head.


Սնացուցանեմ (ուցի)

va.

to render useless.


Սնափառ (ի, աց, ից)

adj.

greedy of glory, fond of vain glory, full of vanity, ambitious.


Սնափառեմ (եցի)

vn.

cf. Սնափառիմ.


Սնափառիմ (եցայ)

vn.

to be full of vain glory, to pride oneself, to pique oneself on, to boast, to brag, to vaunt.


Սնափառութիւն (ութեան)

s.

avidity of vain or false glory, pride, ambition, vanity, self-conceitedness, foppishness.


Սնգիմ (եցայ)

vn.

to neigh, to snort.


*Սնգլուխ

cf. Սիւնագլուխ.


Սնգուրեմ (եցի)

va.

to paint.


Սնգուրիմ (եցայ)

vn.

to paint, to fard one's face.


Սնդիկ (դկի)

s.

mercury, quick-silver.


Սնդկազանգ

cf. Սնդկազօդ.


Սնդկազօդ

s. chem.

s. chem. amalgam.


Սնդկազօդումն (ման)

s.

amalgamation.


Սնդմայ (ից)

cf. Կապանք.

• , ի հլ. «կապ, կապանք». մէկ անգամ ունի Պտմ. աղէքս. 55 (ըստ Տաշ-եան, Ուսումն. Ստոյն-Կալիսթենեայ, էջ 200, 236 համապատասխան յն. բառն է ϰόρας, իսկ էջ 207 σύνδεσμος «կապ, կապանք»), գրծ. սնդմայիւք ձևով։

• = Յն. σύνδεσμα «կապանք» բառից տա-ռադարձուած թարգմանութեան ժամանաև. ըստ այսմ մեր բառը ուղղելի է *սինդես-մայիւք և կամ թարգմանչի գործածած ձև-ռագրում յն. բառը խաթարուած էր և թարղ-մանիչը չկարողանալով ըմբռնել՝ պարզապէս աառադարձրել է սխալ ձևի տակ։

• ՆՀԲ դնում է յն. συνδεσμος «կապ» բառից. անշուշտ աւելի լաւ է դնել յգ. τύνδεσμϰ ձևըս


Սնդու

cf. Սնդոյ.


Սնդոյ (ուս)

s.

light silk, taffeta, tabby.


Սնդուկ

cf. Արկղ.

• , ի-ա հլ. «արկղ» Կղնկտ. Վրք. հց. Միխ. աս. Յայսմ. Վստկ. 41 (ար-ևմտեան գրականում սնտուկ ձևով)։

• = Արաբ. [arabic word] sanduq կամ sūnduq «առևղ, սնդուկ», որ իբրև քառատառ օտար ծագում պէտք է ունենայ։ Կարծում եմ որ փոխառեալ է յն. συνϑήϰη բառից, որ բուն նը-շանակում է «համադրութիւն (συν-τίϑημι «համադրել, միացնել, կազմաւորել» բայից), կարգաւորութիւն, պայման», բայց նաև «դագաղ». հմմտ. Պլ. սնդուկ, որ թէ հայոց թէ թուրքաց մէջ ունի նաև «դագաղ» նշա-նակութիւնը։ Արաբերէնից են փոխառեալ նաև պրս. sá̄ndūq, թրք. sandəq, գնչ. sen-duki, նյն. σανδύϰιον, εενδοῦϰι, σάνδυς, ռում. sinduk լեհ. sundak, ֆինն. sunduka, ռուս. сcундукъ, վրաց. ზანდუკი զանդուկի ևն։-Հիւբշ. էջ 277։

• ՆՀԲ ռմկ. սանտըգ։ Lag. Arm. Stud § Չ014 արաբերէնից է դնում։

• ԳՒՌ.-Ախց. Կր. սնտուկ. Տփ. սնդուկ, զանդուկ (վերջինը վրացերէնից փոխառեալ), Ալշ. Երև. Հմշ. Մշ. Սեբ. Սչ. Տիգ. սնդուգ, Ննխ. Պլ. Ռ. սունդուգ, Հճ. սmնդուգ, Սվեդ. սնդէօգ, Զթ. սօնդօգ, սօնդոգ. նոր փոխա-ռութեամբ թուրքերէնից՝ Ղրբ. Ջղ. սանդուղ, Շմ. սանդուխ։-Կայ նաև սնդխտել Խ. Վն. «պահել», որ թրք. sandəx (գւռ.) ձևից է ձգլ։


Սնտուկ

cf. Արկղ.


Սնին

cf. Սին;
cf. Ոսին.


Սնկենի (նւոյ)

s.

cork, cork-tree.


Սնկեցող

cf. Սնկող.


Սնկող

adj.

indigent, poor.


Սնկիմ (եցայ)

vn.

to be costive, constipated, bound.


Սնկուալ

s.

tandour-eye, stove-eye.


*Սնկուարք

cf. Սնկուալ.


Սնկութիւն (ութեան)

s.

indigence, poverty, necessity, need.


*Սնկտատեմ

cf. Հեծկլտամ.


Սնձնի

cf. Սնձենի.


Սնձենի

s.

larch-tree.


Սնձումն (ման)

s.

mordanting.


Սննդական (ի, աց)

adj.

nutritive, nutritious, alimentary.


Սննդակից (կցի, կցաց)

adj. s.

nursed, bred or brought up together, coetaneous;
familiar, friend, comrade, fellow.


Սննդարար

cf. Սննդական.


Սննիկոն

s.

chrytomancy, divining by means of barley;
ս արկանել, to divine by -.


Սնոպար (ի)

bot.

cf. Գինձ.


Սնոտի (տւոյ, տւոց, տեաց)

adj.

useless, vain, futile, frivolous, worthless;
chimerical, idle.


Սնոտիք (տեաց)

s.

vanity, foolery;
vain and trifling things, trifles, bawbles, trinkets, gew-gaws, knick-knacks;
foppery, silliness, nonsense;
ի —իս, in vain, uselessly;
գնալ զհետ սնոտեաց, to run after follies;
սնոտեօք զբօսնուլ, to be taken up with trifles, to trifle time away, to fiddle-faddle.


Սնոտիաբարուր

adj.

feigned, false, calumnious.


Սնոտիագործ

adj.

made in vain, vain;
superstitious.


Սնոտիաժողով

adj.

assembled uselessly.


Սնոտիախօս

adj.

cf. Ընդունայնաբան.


Սնոտիապատիր

adj.

futile and false, fallacious.


Սնոտիասէր

adj.

fond of futilities, running after vanity, occupied with trifles.


Սնոտիմ (եցայ)

vn.

to become vain;
to be reduced to nothing.


Սնութիւն (ութեան)

s.

emptiness;
barrenness.


Definitions containing the research ս : 2879 Results