Your research : 163 Results for տ

Entries' title containing տ : 10000 Results

Նաւահանգիստ, գստից, գստաց

s. fig.

port, haven, harbour, sea-port;
the port of salvation;
cf. Նաւակայք;
ընդարձակ, անքոյթ, գեղեցիկ —, a spacious, safe, fine harbour or port;
— գետոյ, wharf, quay;
հրամանատար — գստից, harbour-master;
դիւրամերձենալի —, port accessible at any time of the tide;
դժուարամուտ —, harbour with a bar;
մտանել, հասանել, իջանել ի —, to harbour;
(նաւ) to sail into or enter harbour;
(շոգենաւ) to steam into harbour;
հասանել ողջամբ ի —, to get safe into port;
to arrive safe;
նաւաբեկ լինել ի —գստեան, to be wrecked in port.


Նաւամատոյց, ուցի

s.

ladder;
landing-place.


Նաւամարտ, ից

cf. Նաւամարտիկ.


Նաւամարտիկ, տկաց

adj. s.

fighting at sea;
naval fight;
— լինել, to fight a battle at sea;
տորմիղ նաւաց, fleet, army.


Նաւամարտութիւն, ութեան

s.

naval engagement;
mock sea-fight, naumachy.


Նաւամուտ

adj. s.

embarked;
cf. Նաւավար;
— լինել, to embark.


Նաւապետ, աց

s.

captain, commander.


Նաւապետեմ, եցի

va.

to command, to steer or guide a vessel;
to pilot.


Նաւապետութիւն, ութեան

s.

command, steering, working, piloting a vessel.


Նաւաստ, ի

cf. Նաւաստի.


Նաւաստի, տւոյ, տեաց

s.

sailor seaman, mariner, sea-faring man, tar, jack-tar;
—ք, seamen, sea-faring people, crew.


Նաւաստեմ, եցի

va.

to steer a ship.


Նաւաստութիւն, ութեան

s.

profession of a sailor;
seamanship;
steering of a ship;
piloting;
navigation.


Նաւատիանոս, աց

adj. s.

adj. s. Novatian.


Նաւատորմ, ի

cf. Նաւատորմիլ.


Նաւատորմիղ

cf. Նաւատորմիլ.


Նաւատորմիլ

s.

squadron, fleet.


Նաւատորմիկ

s.

flotilla.


Նաւափայտ

s.

ship;
forest-tree;
cf. Լաստենի.


Նաւելաստաց

cf. Նաւաստ;
արգիական —ք, the Argonauts.


Նաւթիտ

s.

naphthaline.


Նափորտ, ի, ամբ, ունք

s.

cloak, mantle;
monk's long mantle;
cope, chasuble.


Նափորտանի

s. pl.

s. pl. copes.


Նափորտապատ

adj.

wearing a cope.


Նափորտիկ

s.

small mantle, mantelet;
dalmatic.


Նաքարակիտ, կտի

s.

a farthing, two mites, fourth part of a penny.

• (սեռ. -կտի) «փոքրիկ մի դրամ» Մտթ. ե. 26. Մրկ. ժբ. 42. Ոսկ. մ. բ. 9. Եփր. թգ. 362. (իսկ Հին բռ. ունի աքարակիտ «չափ գարւոյ միոյ»)։

• = Պհլ. անյայտ մի ձևից, որի հետ նոյն են ռուռռայական սոգդ. nakaratá̄kə (գըր-«արծաթ» (տե՛ս Gauthiot, Gram. sogd. էծ 170 և Benyeniste MSL 23, 128)։ Հակա-ռակ վերջին բաղաձայնների յետևառաջու-թեան՝ նմանութիւնը անժխտելի է։ Տարբե-րութիւնը կարող էր բացատրւիլ կա՛մ պահ-լաւերէնով և կամ հայերէնի մէջ ժողովոռ-ռական ստուգաբանութեամբ (հմմտ. ակա-նակիտ)։ Չգիտեմ թէ վերի ձևերի հետ որևի-ցէ կապ ունի՞ն արաբ. օ ︎ nuqra, յգ. [arabic word] ︎ nuqār «հալած ոսկու կամ արծաթի կտոր» (Կամուս, թրք. թրգմ. Բ. 131) և [arabic word] naqd «դրամ», որից ռմկ. նաղդ «կանխիկ»։-Աճ.

• Աւռերեան, Բցտր. չփ. և կշռ. 138 յն. ϰοδράντης ձևից, որ լատ. quadrantis բառից է փոխառեալ և նշանակում և «մէկ քառորդ աս». դրուած է Մրկ. ժբ. 42՝ մեր նաքարակիտ բառի դէմ։


Նգոտիմ, եցայ

vn.

to grow mouldy, to get spoiled.


Յաշտ, ից

s.

idolatrous sacrifice or oblation.

• , ի հլ. «կուռքերին եղած զոհ» Ա. գաթ. Եզն. Եղիշ. գրուած է նաև յաշդ, աշդ, աշտ. որից յաշտածին Եզն. յաշտարար «զոհ մատուռանող» Բառ. երեմ. էջ 220=աշտաν րար ԱԲ. անլաշտ «չզոհուած» Եղիշ. նոյնպէս և Աշտիշատ կամ Յաշտիշատ տեղանունը։

• = Պհլ. [other alphabet] vašt «աղօթք, երկրպա-գութիւն» բառից, որի հետ նոյն են զնդ. yaš-tay-«Աստուած պաշտելը, աղօթք», պհլ. պազ. [other alphabet] уastan «պաշտել զԱստուած. սրբազնագործել», փոխառութեամբ նաև ա-սոր. [syriac word] ︎ yašt «զրադաշտական աղօթք, պաշտօն». բոլորի արմատն է զնդ. [arabic word] vaz-«զոհել, նուիրաբերել», որի անցեալ դերբայի ձևից է yašt. տե՛ս և հյ. յազել։-Հիւբշ. էջ 197։

• Ուրիղ մեկնեց նախ S. Martin, Mém. s l'Arm. 2, 477 կցելով զնդ. yašt բա-ռին։ ՆՀԲ լծ. պրս. աշտի «հաշտութիւն». եէշթէ «նուէր», լտ. hostia «զոհ», fes-tum «տօն»։ E. Boré JAs. 1841, 652 պրս. [arabic word] fazd «Աստուած»։ Böttich. ZDMG 1850, 358, 175, Arica 89, 448, Lag. Urgesch. 367 յազել ձևից։ Müller SWAW 38, 580 ևն զնդ. yašta։ Justi. Zendsp. 249 զնդ. yēšti։ Հիւբշ. KZ 23, 9 փոխառեալ զնդ. Vēšti-ից։ Տէրվ. Մա-սիս 1882, յունիս 7 պհլ. yašt «ռոհ»։ Նոյն, Նախալ. 100 սանս. yaǰ, զնդ. yaz, պրս. yaštan, յն. ἀτομαι, ἀγιος ձևերի հետ, բայց բնիկ հայ լինելու վրայ կաս-կածելով։ Հիւնք. հաշտ բառից։


Յաշտածին

adj.

born through a sacrifice.


Յաշտարար

s.

sacrificer, pagan priest.


Յաչաղկոտ, աց

adj.

envious, jealous, malicious, malevolent;
fascinating, bewitching, enchanting.


Յապաղկոտ, աց

adj.

tardy, slow;
loitering;
temporizing.


Յաջողաբախտ

adj.

lucky, fortunate.


Յառաջագէտ

adj.

foreknowing, prescient;
instructed beforehand;
forewarned.


Յառաջագիտութիւն, ութեան

s.

prescience, foreknowledge.


Յառաջագիւտ

adj.

known or discovered precedently;
pre-eminent.


Յառաջախաղացութիւն աստեղաց

s.

course of the stars.


Յառաջակատար

adj.

Perfect from all eternity;
done or finished before.


Յառաջահաս պատիւ

sn.

cf. Յառաջահասութիւն.


Յառաջահաւատ

adj.

believing first of all men.


Յառաջամատոյց

adj. s.

standing forward, presenting or offering oneself, eager, forward, earnest, assiduous;
competitor;
— լինել, to advance, to present or offer oneself, to be forward, eager, warm.


Յառաջամարտ, ի

s.

skirmish, brush.


Յառաջամարտիկ

cf. Յառաջամարտիչ.


Յառաջամարտիչ, չի, չաց

s.

skirmisher;
champion;
— զօրք, the flower of the army.


Յառաջամիտ

adj.

generous, liberal;
voluntary;
— լինել, to offer, to give freely or spontaneously;
to be full of good-will, ardour or eagerness.


Յառաջամուտ

adj.

going in or entering before.


Յառաջամտութիւն, ութեան

s.

eagerness, good-will, cheerfulness.


Յառաջանիստ

cf. Նախագահ.


Յառաջապահեստ

s. adj.

preservative, precaution;
preservative, precautionary.


Յառաջապատուեմ

va.

to prefer, esteem or honour more.


Definitions containing the research տ : 4914 Results