Your research : 85 Results for տ

Entries' title containing տ : 10000 Results

Աղարտութիւն (ութեան)

s.

cf. Աղարտանք.


Աղաւնարօտ

s. bot.

s. bot. vervain.


Աղբակոյտ

s.

muck-heap, dung-hill.


Աղբոտ

adj.

slovenly, dirty, filthy, nasty.


Աղեկատ

s.

cf. Աղէկատ.

• «մանելու իլ. րոր» Վրք. հց. ա. 304. գրւում է նաև աղէկատ, աղէկանդ Արիստ. աշխ. սրանից աղեկատիկ բոյսը «sphondylium կամ branca ursina» ՀԲուս. § 54։

• = Յն. ἀλεϰατη, աւելի սովորական ձևով ἡλαϰάτή «իլ», որի ծագումը ոմանք դնում են հնդևրոպական նախալեզուից (հմմա-լիթ. lenktis «վիլակ»), ուրիշներ համա-րում են փոքր-ասիական մեռած մի լեզուից փոխառութիւն (տե՛ս Boisacq, էջ 318)։-Հիւբշ. 340։

• Pictet 2, 161 «թուի յունարէն»։ Pic-tetբ տպ. հտ. Բ. 213 թերևս յն. ἡλαϰά́τη հոմանիշից փոխառեալ, որի հետ հմմտ. հյ. եղէգն։ Ուղիղ մեկնեցին Այվազովսքի, Յղ. հնչման էջ 14 և Հիւնք։


Աղետաբեր (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտաբեր.


Աղետալի

adj.

cf. Աղէտալի.


Աղետական (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտակոծ.


Աղետակոծ

adj.

cf. Աղէտական.


Աղետաւոր (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէկատ (ի)

s.

distaff.


Աղէկոտոր

adj.

pitiable, that excites compassion.


Աղէտտի, իտի, ից)

s.

misfortune, misery, evil, calamity, disaster;
ո՜վ աղետիցս, alas! oh how unfortunate I am !

• , ի հլ. (կայ նաև յգ. գրծ. աղէ-տօք) «գութ» Վրք. հց. Նար. «սրտի ցաւ, վիշտ» ՍԳր. «մեծ չարիք, փօրձանք» Եզն. Ոսկ. բարդութեան և ածանցման մէջ մըտ-նում է աղէտ, աղետ, աղիտ-ձևերով. օր. աղետական «գթալի» Ճառընտ. աղետակոծ «ողբալի» Պտմ. աղ. աղէտաբեր, աղետա-բեր կամ աղիտաբեր «ցաւալի» Պիտ. Զքր. ևաթ. Արծր. աղէտանալ «խղճալ» Խոսր. (որի աւելի յետին ձևն է աղետալ «խղճալ, հոգալ» Կոստ. երզն. 147), աղէտաւոր կամ աղետաւոր «ցաւալի» Լաստ. Վրդն. սղ. ա-ղիտարար «մարդու գլխին փորձանք բերող» Ոսկ. մ. բ. 15 և Փիլիպ. թ. բազմաղէս «շատ գթոտ» Ոսկիփ. չարաղէտ «դառն. ան-տանելի» Մանդ. Պիտ. ոճով ասւում է ա-ղէտս վարել «տխրիլ» Պտմ. աղ. աղաւա ղեալ ձև է. Բառ երեմ. աղադաբերին (էջ 10), աղեթաբերին (էջ 11), որոնք մեկնում է հա-ւասարապէս «պատգամ կամ թուղթս կամ ռութս»։ Նոր գրականում աղէտ գործածւում է միայն «մեծ փորձանք» նշանակութեամբ, ո-րից աղէտալի։ Միւս նշանակութիւնները կապում են բառիս հետ աղատել «դառն ող-բալ», որ տե՛ս վերը։


Աղէտաբեր (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէտալի

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէտական (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէտակոծ

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէտաւոր

adj.

fatal, calamitous, bringing evil, disastrous, grievous, mournful;
full of misery, piteous, exciting pity.


Աղխատրոյզ

adj.

rude, barbarous, coarse, uncivilised, gross;
that has a disagreeable sound.


Աղճատաբան (ից)

s.

idle talker, chatterer, prattler, babbler.


Աղճատաբանեմ (եցի)

va.

to talk extravagantly, to chatter, to prattle, to be tedious in conversation.


Աղճատաբանութիւն (ութեան)

s.

talkativeness, loquacity, garrulity.


Աղճատախօս

s.

cf. Աղճատաբան.


Աղճատանք (նաց)

s. pl.

s. pl. idle words, frivolous discourse, chitchat, nonsense;
cf. Աղճատաբանութիւն.


Աղճատիմ (եցայ)

vn.

to grow childish, to dote, to rave, to talk nonsense;
to stagger, to reel, to waver;
աղճատեալ ծեր, garrulous and decrepit old man.


Աղճատիչ

adj. s.

adj. s. loquacious, chattering, prating;
putting into disorder, that spoils, ruinous, that causes the loss of reputation.


Աղտ (ոյ, ոց)

s.

grease, scurf, stain, grease-spot, dirt, impurity;
sweat;
after-birth.


Աղտ (ի, ից)

s.

salt;
saltness;
ծով աղտից, salt-marsh.


Աղտաղտ

adj.

cf. Աղտաղտուկ.


Աղտաղտին

adj.

cf. Աղտաղտուկ.


Աղտաղտուկ

adj.

salt, saline, brackish.


Աղտաղտուկք

s. pl.

s. pl. salt-mine.


Աղտեղանամ (ացայ)

vn.

to be stained or soiled, to grow greasy or dirty.


Աղտեղասէր

adj.

that likes filth or dirt.


Աղտեղացուցանեմ (ուցի)

va.

to soil, to dirty, to stain, to besmear with filth or grease, to befoul, to bedaub, to sully, to tarnish, to grease.


Աղտեղեմ (եցի)

va.

cf. Աղտեղացուցանեմ.


Աղտեղի

adj.

soiled, dirtied, spotted, befouled, stained;
impure, filthy, obscene;
greasy, muddy, mucky, nasty, dirty.


Աղտեղութիւն (ութեան)

s.

greasiness, dirtiness, foulness, stain, impurity;
turpitude, excess;
sweepings;
excrement;
տուն աղտեղութեան, privy, necessary;
անօթ աղտեղութեան, chamber-pot or utensil.


Աղտիւր

s.

marsh, swamp of stagnant water.


Աղտոր

s.

sumach-tree;
sumach.

• «մի տեսակ թթու բոյս, որի փո-հին Կովկասում և Պարսկաստանում ձուածե-ղի, ձկան և լուլա քաբաբի վրայ են ցանում. rhus coriaria, սմաղ, սօմաք, (որ է ասոր. [syriac word] ︎ sūmāqā և նշանակում է բուն «կար-միր») Խոր. աշխ. Մխ. բժշ. ռամկաբար գրւում է նաև ախտոր, աղտուր։


Աղքատ (աց)

s. adj.

s. adj. beggar, mendicant, pauper;
poor, indigent, needy, necessitous, miserable, beggarly.


Աղքատաբար

adv.

poorly, beggarly, like a beggar.


Աղքատակերութիւն (ութեան)

s.

act of spoiling the poor, extortion of the poor.


Աղքատամիտ

adj.

of poor abilities, weak, foolish, imbecile.


Աղքատանամ (ացայ)

vn.

to grow, to get poor, to render one's self poor, to become impoverished.


Աղքատանոց (աց)

s.

poor-house, almshouse, hospital for the poor.


Աղքատանք

s. pl.

s. pl. poverty.


Աղքատասէր

adj.

that loves the poor, charitable.


Աղքատասիրութիւն (ութեան)

s.

love of the poor, charity


Աղքատատեաց

adj.

that hates the poor, uncharitable.


Definitions containing the research տ : 3440 Results